1. Dizajn nábytku - klauzúrne práce/semestrálne

Tu sedím ja!

Tu sedím ja!

Kvetoslava Hunková
Technická univerzita vo Zvolene
Pri návrhu stoličiek som sa inšpirovala historickými divánmi a spojeným sedením Tete á Tete, ktoré využívali hlavne mladý milenci k vzájomnej konverzácií. Stoličky ponúkajú dve sedacie pózy a jednu úložnú. Pri párovom sedení do seba stoličky presne zapadajú a ženský sedák má v tomto type sedenia účelovo zúžený priestor na sedenie a preto si berie aj časť priestoru z mužského sedáku. Inšpirovala som sa filozofiou, že ženy vždy zaberú viac priestoru, než ho dostanú, či už kabelkami, alebo inými doplnkami. Mužský sedák je stojim tvarom prispôsobený mužskej postave, širšie ramená, zúžený driek a následne rozšírenie v podobe najčastejššej mužskej sedacej pózy s rozkročenými kolenami. Taktiež sa jedna jeho časť nakláňa k ženskej polovici v ochraniteľskom geste mužov voči ženám. Ženská stolička je útlejšia, a má dve sedacie pózy. Zúženú v partnerskom sedení a širšiu pri oddelenom sedení, kedy sa stolička pootočí a žena si sadne po uhlopriečke sedáku, čo jej poskytuje dostatok priestoru. Zárez v mužskom sedáku slúži na vyloženie ženskej stoličky do úložnej pózy a vyjadruje tak myšlienku vyloženia si ženy na kolená. Farby použité na nožičkách vyjadrujú emócie, alebo charaktery ľudí. Farebnosť na modeli znázorňuje konkrétne flegmatického muža a optimistickú slečnu. Človek tak môže vyjadriť svoju náladu, aktuálne pocity, alebo obľúbenú farbu a bez slov povedať ostatným, že tu sedí On!
Deliaca alebo akustická stena - RIB wall

Deliaca alebo akustická stena - RIB wall

Michal Blaško
STU, Fakulta architektúry
Akustická stena je určená do open office priestorov, kde buď oddeľuje jednotlivé pracoviská, alebo oddeľuje konzultačné zóny od zón určených na čakanie. Stena nielen opticky delí miestnosť na určité zóny ale aj zlepšuje akustiku. Početné rebrovanie pohlcuje vysokofrekvenčné tóny, ktoré vznikajú pri rozprávaní, a napomáha tým k zníženiu akustického šumu v miestnosti. Stena je vyrobená z preglejky a delí sa na dve časti - stabilnú a variabilnú. Stabilná časť má výrazne rozšírené podstavy pre zlepšenie stability prvku, čo umožňuje použitie vyklápacích prvkov určených na sedenie a ako odkladacie plochy. Variabilná časť sa skladá z rebier rovnakého profilu, ktoré sú k sebe spojené špeciálnou dýhou. Dýha je umiestnená tak, aby tvorila prirodzenú prekážku zvuku. Vďaka variabilnej časti si môžme prispôsobiť priestor podľa potreby.
Mulitisenzorický stolík

Mulitisenzorický stolík

Jaroslava Galicová
Fakulta architektúry, Slovenská Technická univerzita v Bratislave
Stolík vznikol v rámci predmetu Mobiliár interiéru na tému výskumu Interakcia človeka a dreva "Malý drevený nábytok pre všetky zmysly". Prototyp bol autorkou vytvorený vo fakultných dielňach.
INA

INA

Miroslav Truben
Vysoká škola výtvarných umení
Stolička INA je pokračovaním projektu INA Rocking chair. Koncept je založený na výraznej redukcii objemu. Tento fakt, znižuje množstvo spotrebovaného materiálu a vytvára novú architektúru stoličky. Zredukovaním funkčných plôch, INA zabraňuje nevhodnému skrčenému spôsobu sednia. Stolička je demontovateľná. Skladá s z dvoch častí prepojených čapovým rozoberateľným spojom.
Meterštvorcový

Meterštvorcový

Kristína Dzuričková
Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave
Stolička s názvom Meterštvorcový je mojou semestrálnou prácou. Témou bolo vytvoriť stoličku z jedného metra štvorcového preglejky bez lepeného spoja. Vytvorila som preto stoličku ako objekt ktorý má jeden meter štvorcový. Jednotlivé diely boli z formátu vyrezávané frézou. Stlička sa dá jednoducho poskladať do plochého formátu. Jednoduchým zaklapnutím sedadla sa dá aj jednoducho poskladať na funkčný objekt na sedenie.
DADAtable

DADAtable

Miroslava Koberecová
Technická univerzita vo Zvolene
„Maličkosti robia dokonalosť, ale dokonalosť nie je maličkosť“ M. Buonarotti Filozofia práce – doplnenie Po dlhšej úvahe nad témou sme sa rozhodli filozofiu práce pozmeniť, upustiť od pôvodného návrhu StraterPack a nábytku pre vyhodenca z domu, ktorý si postupne môže vyskladať svoj nábytok. Doplnili sme projekt o nové poznatky. Keďže sa nám do objektu prikotúľalo koleso, pozreli sme sa bližšie na dielo Marcela Duchampa a obdobie dadaizmu. Navrhovaný objekt je inšpirovaný priamo dadaistickým obdobím kde hlavnou pointou je ignorovať estetiku. Úmyselnou nerozumnosťou odmieta štandardy umenia pričom propaguje totálnu anarchiu v živote aj v kultúre. Absolútna sloboda tvorby a umenie zbavené sociálnej funkcie toto obdobie plne vystihuje. My sme sa týmto obdobím nechali inšpirovať a objektu sme funkciu ponechali. Konkrétne náš objekt je využiteľný ako jednoduchá polička s úložnou funkciou. Jej umiestnenie v byte nie je viazané na konkrétnu miestnosť. Chceme ponechať na zákazníkovi na čo poličku využije. Tento nábytok je navrhnutý pre radosť. A tu sa dostávame k tvorbe Marcela Duchampa „koleso“, tento objekt bol navrhnutý umelcom len tak pre radosť. Užíval si pohľad na to ako sa toči a prirovnal to k tancujúcemu ohňu v krbe. Obhájil sa slovami „umelec určuje čo je umenie, nie kritika alebo spotrebiteľ. Táto myšlienka nás inšpirovala pri tvorbe našej skrinky Koleso a dali sme duši dušu. Sme budúci dizajnéri, ktorý si môže dovoliť uletieť a tak sme vytvorili sériu objektov, skriniek trochu inak. Spojili sme neočakávané a miestami nezmyselné do funkčného objektu. Bicykel s dušou a chladná skrinka bez duše. V dnešnej dobe je medzi nami viac a viac ľudí, čo chcú byť iný a zaujať. Či už je to v účesoch, v obliekaní, doplnkami dokonca už aj na autách sa objavujú nové divoké prvky, tak prečo nie v nábytku. Byť iný nie je na škodu, tak poďme šokovať. Pri navrhovaní sme si museli však dávať pozor aby sme predsa len dodržali isté zásady a požiadavky na nábytok a museli sme presne vystihnúť ten moment kedy je nábytok ešte nábytok a kedy to už je len umelecký objekt na pozeranie. Vo finále nám vznikli objekty do interiéru, ktoré fungujú nie len samostatne ale aj v sérií. Nábytky, ktoré môžeme uložiť do predsiene loftového bytu, alebo len tak do obývačky ako dominantní a pozornosť pútajúci kus nábytku. Tak sa nebojme experimentovať, povoľme uzdu fantázie a zabudnime na klasický nábytok. video: https://vimeo.com/216535547
FoGroo

FoGroo

Richard Sekerák
Technická univerzita vo Zvolene
Sedenie na tému dve sedenia. Týmto sedením som chcel dosiahnuť optimálnu výšku sedenia pre daného človeka. Sedenie je výškovo nastaviteľné od 15 cm až po 65 cm. Sedenie sa skladá z dvoch častí. Pomocou drážok si dokážeme sedenie dvihnúť či dať do najnižšej polohy. Produkt je navrhovaný tak že ružová časť je stále rovnaká a sivá časť- časť sedenia sa odvíja od počtu drážok od 1 po 4. pri rôznych kombináciách týchto segmentov dokážeme dosiahnuť rôzne výsledky samotného sedenia alebo aj sedenia so stolíkom. Pri rozložení nám vzniká nižšie sedenie a k nemu stolík. Sedenie vyrobené z plastu pre lepšiu manipuláciu a pre lepšie udržiavanie čistoty. Navrhnuté do domácnosti ale zameral som sa aj pre žiakov materských škôl kde by to mohlo slúžiť ako sedenie, hračka či stavebnica. Rôzne farebné kombinácie . Sedenie v domácnosti navrhnuté podľa členov rodiny (najväčšie-otec, stredné-matka, najmenšie-dieťa ). Vytvorením a spojením týchto troch členov rodiny som vytvoril v nábytku tzv. matriošku pre lepšie uskladnenie. Názov sedenia vznikol pri pohľade na nábytok. Four grooves čo v preklade znamená štyri drážky. Po úprave vznikol názov FoGroo.

2. Dizajn nábytku - záverečné práce 1. 2. stupňa

Kyra

Kyra

Matúš Danko
VŠVU
Stolička Kyra vychádza zo zadania: Stolička z maximálne jedného metra štvorcového preglejky bez použitia lepených spojov. Pri navrhovaní som sa usiloval o spojenie dynamiky a ergonómie. Vychádzal som z modelu z papiera v mierke 1:5, nasledoval model z polystyrénu a prvý model z preglejky, na ktorých som ergonómiu doladil. Až následne som pomocou CNC frézy vytvoril finálny prototyp. Pre oživenie sedacej plochy som pridal pohodlnú sedaciu podložku s polygonálnou štruktúrou, ktorá je na stoličke upevnená pomocou magnetov, ktoré zabraňujú jej pohybu.
Hyphen

Hyphen

Michal Penxa
Univerzita Tomáše Bati
Stolík je veľmi jednoducho zložiteľný a rozložiteľný. Drevo môže byť nahradené akýmkoľvek iným materiálom ktorý má dotyčný práve k dispozícií. Konštrukcia je inšpirovaná Da Vinciho samonosným mostom. Celý stolík je v prípade mojho prevedenia plne recyklovateľný, spoje sú z plastu PLA ktorý je biodegradovateľný a na ošetrenie dreva je použitý voležene prírodný olej. Ako už bolo vyžšie spomenuté, spoje sa dáju stiahnúť na následovnej stránke: https://www.thingiverse.com/thing:2380932
Kido

Kido

Štefánia Sekanová
Slovenská technická univerzita v Bratislave
Témou mojej diplomovej práce bol úložný priestor určený do detskej izby. Myšlienkou bolo vytvorenie produktu, ktorý by dal dieťaťu šancu byť spolutvorcom svojho prostredia. Návrh mal okrem estetiky, bezpečnosti a funkčnosti spĺňať tri požiadavky: 1. Podporu samostatnosti dieťaťa. 2. Podpora kreativity a hry. 3. Možnosť prispôsobovať nábytok rýchlo sa meniacim potrebám a vkusu rastúceho dieťaťa. Pre mladšie deti (3-6 rokov) slúži nábytok okrem svojej primárnej funkcie ako hračka. Táto veková kategória využije najmä rôzne tvary z preglejky, ktoré umožňujú vytváranie obrazcov na plochách nábytku. To umožňuje dieťaťu individualizovať detskú izbu a precvičovať si dôležité motorické a rozumové funkcie. Môžu tiež slúžiť k označovaniu jednotlivých úložných priestorov, ktoré pomáha dieťaťu v udržiavaní poriadku a vytváraní správnych návykov. Po tom, čo dieťa vyrastie, začína navštevovať školu a jeho potreby sa menia. Už sa nevenuje iba hre, ale aj domácim úlohám a rôznym koníčkom. Pre túto vekovú kategóriu (6-12 rokov)ponúka Kido množstvo doplnkov, ktoré deti využijú pri príprave do školy, či záujmových činnostiach. Na pripevnenie slúži plastový závesný prvok (model je z kovu), ktorý sa k jednotlivým plochám nábytku pripevní pomocou veľkej matice. Perforácie je možné využiť i pri individualizácii vnútorného usporiadania skrine a police. Súčasťou setu sú podpery na police a šatníkovú tyč, špeciálne navrhnuté vzhľadom k priemeru perforácie 7mm. Podpera zapadá do otvoru vyhĺbeného v poličke, čo zabraňuje nechcenému pohybu poličky. Doplnky je možné pripevňovať i na vnútorné steny skrine a výšku jednotlivých prvkov jednoducho prispôsobovať výške dieťaťa. Estetika nábytku i doplnkov vyplýva z technológie výroby. Všetky tvary sú vyrezané pomocou CNC frézy. Z nárysového pohľadu je nábytok vizuálne čistý, vďaka naloženým dvierkam, ktoré lícujú s nožičkami, čo vytvára hladkú, nenarušenú plochu, na ktorej vynikne vzor perforácie. Z bokorysu nábytok ozdobuje priznaná pruhovaná hrana preglejky. Tento motív sa opakuje na všetkých kusoch setu a zjednocuje ich estetiku. Konštrukcia umožňuje montáž doma, ktorá je štandardom v nábytkovom priemysle a nevyhnutnosťou z hľadiska efektivity prepravy a skladovania nábytku. Perforácie umožňujú jednoduchú transformáciu vozíka na taburetku s vnútorným úložným priestorom.
Lignu

Lignu

János Vámos
STU FA Ústav dizajnu
Moja akustická stena je reakcia na negatívne vplyvy, ako absencia súkromného priestoru, hluk a ďalšie. Cieľom práce je zabezpečenie lepších pracovných podmienok a umiestnenie zaujímavého dizajnu v kancelárskych priestoroch. Pre získanie správneho ideového pocitu pri premýšľaní nad riešením a načerpaní atmosféry som preto začal práve s prechádzkou v lese, kde som fotil koruny stromov. Vizuálnu krásu lesa vidím v neusporiadanosti. Kompozícia je úplne neusporiadaná, zdanlivo nevidíme žiadne opakovanie alebo systém podľa ktorého je dielo prírody komponované. Napriek tomu necíti človek potrebu v tomto usporiadaní niečo zmeniť, akoby sa dokonalosť skrývala v nedokonalosti. Ďalší fakt čo ma zaujal pri pozorovaní je hĺbka priestoru v lese. Medzi stromy a kríky prirodzene preniká do lesa svetlo, a to vytvára tú zaujímavú atmosféru, ktorú hľadám. V nasledujúcich krokoch som kresbu posunul do 3D. Pripravil som viacero variantov, prvé boli viac abstraktné a chaotické ale na koniec som sa dostal k minimalistickému dizajnu. Pre sofistikovanú interpretáciu tohto pozorovania som sa rozhodol pracovať s obdĺžnikmi, ktoré som ohýbal. Vytvoril som niekoľko variant s ohybom pod 20, 40 a 60 stupňovým uhlom. Tieto segmenty som potom spájal dokopy. Pri spájaní som nepoužíval žiadny princíp opakovania, spoliehal som sa na svoju vizuálnu predstavu. V tejto fáze zohrala veľkú rolu práve táto neusporiadanosť a zdanlivá nedokonalosť. Zákazník by pri skladaní tak mal možnosť usporiadať si jednotlivé prvky podľa seba podľa vlastnej predstavy. Konštrukciu produktu som sa snažil vyriešiť čo najjednoduchšie, jednak kvôli jednoduchému skladaniu a na druhej strane, aby sa pri produkte nestrácal tvarovo čistý dojem. Rozhodol som sa používať špeciálne, na mieru vyrobené skrutky. Skrutky sú pochrómované, zalakované čiernym polopriesvitným lakom. Tento detail prinesie stene eleganciu a sofistikovanosť, ale pritom nepúta pozornosť. Medzi skrutkou spojenými lamelami, sú uložené silikónové podložky, ktoré zabezpečujú stabilitu spoja. Stabilitu steny zabezpečia stabilizačné nohy v tvare vetvičiek. Ďalšie vetvičky, Ktoré sú umiestnené vo vyšších polohách slúžia ako vešiaky. Výroba by mala byť vykonaná spôsobom ohýbania vrstvených materiálov. Po tvarovaní bukových dýh 3D CNC fréza by vyfrézovala presný tvar jednotlivých lamiel a taktiež aj výrezy pre skrutky. Ďalší krok by bol lakovanie bezfarebným lakom. Spájanie samostatných častí by bolo riešené so špeciálnymi skrutkami.
Ready made Chanel

Ready made Chanel

Ľudmila Lešánek
TU vo Zvolene
Hlavným predmetom pre návrh ready-made nábytku je plechový sud, ktorý je určený výhradne na prepravu a skladovanie surovín. Po jeho vyprázdnení sa sudy menia na akýsi odpadový, či nadbytočný materiál preto je hlavným cieľom ho povýšiť na istú úroveň. Vytvoriť protiklad, či kontrast bežne používaného suda. Využiť isté prvky glamour štýlu ako jednoduchosť prevedenia dotvorením istej grácie pomocou rozpoznateľných prvkov ako je použitie napríklad metalickej zlatej farby v doplnkoch, saténovej textílie na vystlanie vnútorných častí stolíka a v neposlednom rade použitie prešívania a gombíkov na sedení. Prevedením solitéru vytvoriť na prvý pohľad bežný vzhľad, no zároveň vyvolať dojem prekvapenia a dodať priestoru akúsi teatrálnosť. Ready-made produkty majú hlbší zmysel a filozofiu, preto obyčajnému pozorovateľovi nie je vždy na prvý dojem jasné, o čo išlo autorovi jeho výpoveďou. Za samotným dielom treba hľadať vždy niečo viac ako len tvarovú, obrazovú a hmatateľnú formu. Preto okrem tvarovej formy bolo potrebné do solitéru aplikovať aj hlbšiu výpovednú hodnotu. Cieľom tohto zámeru je povýšiť plechový sud na dôstojnejšie umelecké dielo, čo do istej miery môže vyvolať aj zmätok. Podľa Duchampa jedno z prevedení ready-made produktu je použitie priemyselného výrobku, ktorý bol prezentovaný v pôvodnej forme doplnený iba nápisom, nadpisom alebo číslom. Takéto prevedenie ready-made viedlo posunúť toaletný stolík na istú úroveň aplikovaním grafiky. Vybraná grafika by mala obsahovať už spomínaný glamour štýl a taktiež by mala súvisieť s toaletným stolíkom a jeho užívateľom, ktorým je v tomto prípade žena. Za najvhodnejšie prevedenie a aplikovanie grafiky v takejto forme je v podobe parfumu. Každá značka parfumu má svoju nádobu, ktorá má istú výrazovú formu, vôňu, grafiku a iné doplňujúce línie, ktorými sa vyznačuje aj každá žena. Použitie parfumovej grafiky má za úlohu pohrávať sa s množstvom, či objemom produktu a istou vizuálnou fatamorgánou. Toaletný stolík je tak povediac ociachovaný značkou Chanel a nízkym číslom päť ako protiklad sedeniu, ktoré má označenie číslom devätnásť.
ohnisko - horiaca diera

ohnisko - horiaca diera

Edgar Ondroušek
Technická univerzita vo Zvolene
Otvorenie témy ohnísk a moderných zdrojov tepla poukázalo na značné nedostatky na trhu, čo sa Slovenska týka. To bol jeden z inpulzov vďaka ktorému vznikol tento projekt otvoreného ohniska. Podarilo sa vytvoriť moderné dizajnové ohnisko určené na súkromné využitie, s hlavnou funkciou odpočinku, relaxu, a nadobudnutia príjemného pocitu z prírodného tepla. A to všetko v lone prírody.
Identita v dizajne nábytku - kôľ

Identita v dizajne nábytku - kôľ

Anna Cázerová
Technická univerzita vo Zvolene
Cieľom práce bolo vytvoriť nábytkový prvok s tradičnou identitou. Vložiť do súčasného dizajnu ručnú prácu. Modrotlač sa považuje za tradičné remeslo. V súčasnosti je na Slovensku zastúpená v malom počte ľudí, ktorý ho však vyzdvihujú a dávajú mu nový šat. Inšpiráciou sa mi stala nie len samotná výroba modrotlače, ale aj jej využitie počas svojho vývoja. Hlavným motívom pri tvorbe sedenia kôľ bola poľná kolíska, ktorá sa používala pri prácach na poli, kde si roľníci ukladali svoje ratolesti. Na vytvorenie takejto kolísky využívali 2 šatky (aj z modrotlače) a veľmi jednoduchú konštrukciu. Toto boli základné body, ktoré ma viedli k vytvoreniu sedenia kôľ.

3. Dizajn interiéru - klauzúrne práce/semestrálne

Junk design ( Zušlachtenie odpadu)

Junk design ( Zušlachtenie odpadu)

Anita Urbánová
Technická univerzita vo Zvolene
Tému Junk design ako zušlachtenie odpadu som začala hľadať a presadzovať v danom štýle. Svetlým momentom v dizajne ČSSR bol retro štýl. Ponúkal v tej dobe dizajn svetovej úrovne. A čo viac - dostal sa do masovej produkcie. No práve tým vznikol paradox, že sa dostal k ľuďom, ktorí ho nedokázali oceniť. O to ľahšie sa neskôr tohto nábytku vzdávali. Vyhadzovali dokonca aj Tatra nábytok, ktorý môžem prirovnať k vyhodenému vianočnému stromčeku. Po spoločenských zmenách na prelome 80-tych a 90-tych rokov sa ľuďom otvorili nové možnosti a mnohí si s nimi nevedeli dať rady. Chceli niečo, hoci nevedeli čo, hlavne aby to bolo úplne iné a aby to nebolo socialistické. Spolu s bezcennými kusmi sa vyhadzovali aj hodnotné veci a nahradil ich po väčšinou gýč. Hlavne, že to bolo veľké, zdobené, opulentné. V televízii sa objavili telenovely a ľudia zrazu mali svoje vzory. Zapáčili sa im argentínske haciendy a texaské statky a hoci ich životná realita bola iná, chceli mať z tých domov aspoň čosi. Tak napríklad keď videli kozub, postavili si jeho (už zo svojej podstaty) smiešnu atrapu. Za špecifickú modelovú situáciu som pokladala stav, keď jedným a tým istým bytom prechádzajú viaceré generácie jednej rodiny, ktoré tam aspoň v istej fáze žijú spoločne. Striedanie jednotlivých generácií tak časom zanecháva svoje stopy na zariadení bytu, keď sa toto obmieňa a dopĺňa, ako sa mení doba, spoločenská klíma, kultúrne podnety a samozrejme potreby rodiny. Popri tom však zachováva akúsi kontinuitu, hoci na prvý pohľad ťažko definovateľnú, nehmatateľnú, ktorá sa v priblížení zrazu objavuje v predmetoch, ktoré prechádzajú z matky na dcéru, z dcéry na vnučku. Artefakty spomienok na predošlé generácie. Do istej miery sa táto kontinuita objavuje aj na nehmotnej úrovni v rozložení nábytku a spôsobe využitia priestoru a vecí, ktorý sa doslova dedí na nevedomej úrovni určujúc tak „dušu rodiny“. Výber samotného priestoru pre uplatnenie tejto myšlienky som zvolila bývanie v bytovej zástavbe (v meste Bardejov), ktorá vznikla v 50-tych rokoch v širších centrách miest ako nízkopodlažné tehlové bytové domy. K úprave dispozície mi dopomohli imaginárne spojnice rôznych častí bytu. Zároveň vytvorili vzor na koberci v obývacej izbe, ktorá bola prepojená s kuchyňou a následne zväčšená. Okrem Tatra nábytku, sa tu objavujú nábytky od Československých firiem ako napr: Javorina alebo TON.
Surrealistická čajovňa

Surrealistická čajovňa

Flóra Kočajdová
Technická univerzita vo Zvolene
Téma "Re smerom k niečomu" je vyjadrená ako proces, pri ktorom sa rozvracia podstata tradičného interiéru a je modifikovaná na netradičný zážitkový priestor a to zásahom do samotného dizajnu, ktorý nie je vnímaný stroho reálne, ale s využitým surrealizmu a snov ako hlavných motívov, ktoré sa uplatňujú vo funkcií i estetike priestoru. Mení zaužívanú myšlienku o interiéri. Vytvára podnet pre zmyslový zážitok z interiéru, v priestore, ktorý zobrazuje paradoxy. Taktiež využíva prvky náhody a zobrazenie neskutočna so starostlivým realizmom. Obsahuje kontrastné objekty výjavov z prác a predovšetkým interiérových dekorácií surrealistu Pietra Fornasettiho a obrazy M . C. Eshera, ktoré sú typické vytvorením nezrealizovateľných ilúzií. Práve od týchto autorov vychádza monochromatická farebnosť interiéru. Napriek zjavným nedôslednostiam má každý sen nejaký význam a musí dávať nejaký zmysel, i keď je v sne použitý len vo forme univerzálneho symbolu. Preto má sen iracionálnu i racionálnu podstatu. Rovnako ako ergonomicky použiteľný nábytok v splynutí s iluzívnym prostredím, či dizajnom. Cieľom nebolo vytvoriť interiér typický pre surralizmus ako umelecký smer, ale naopak vytvoriť neočakávaný výsledok pozostávajúci z vytvorenia optickej ilúzie, v ktorej sa nachádza transparentný nábytok a vytvára dojem, ako keby tam ani žiadny nebol. Nešlo o vytvorenie historického múzea surrealizmu, ale vytvorenie jeho modernej verzie, ktorá sa hrá s emóciami človeka v danom priestore. Ľudskú interakciu v priestore, kde sa stavajú do protikladu pocit pohodlia a točenia hlavy z optických klamov. Zo snového ponímania reality je z autorovho subjektívneho uhla pohľadu práve takým to priestorom čajovňa. Práve z toho dôvodu, že je to miesto pre oddych, kde človek môže upokojiť svoju myseľ a prejsť do oddychového stavu stavu snívania.
Zušľachtenie odpadu - interiér rodinného domu s odkazom na minulosť

Zušľachtenie odpadu - interiér rodinného domu s odkazom na minulosť

Katarína Csúzová
Technická univerzita vo Zvolene
Žijeme v dobe, v ktorej sa ľudstvo stretáva s čoraz väčším problémom pre vhodné životné prostredie človeka a tým je odpad. Na problematiku tematiky „Junk Design“ som sa však nepozrela z pohľadu odpadu ako takého, odpadu, ktorý tvorí prvotný obraz v hlave človeka či odpadu, ktorý po spotrebe stráca svoju hodnotu a funkciu a je nutný možnej recyklácie, ale ako odpadu doby. Na svete jestvuje mnoho vzácnych vecí a objektov, ktoré prechodom určitého obdobia strácajú pre ľudí hodnotu a sú vystavené opovrhnutiu či vyhodeniu. Človek si však neuvedomuje, že práve tie predmety majú tú najväčšiu cenu, pretože si prešli istými obdobnými etapami a nielen, že sú vďaka ich kvalite neustále funkčné, nesú so sebou i silný emočný príbeh a hlbokú myšlienku. Idea, ktorá ma v zmysle zušľachťovania odpadu napadla sa viaže so škodou, ktorú vidím v zastavení prísunu týchto príbehov, v podobe predmetov, medzi novšie generácie, ktorými sme i my a výchova človeka, ktorý vidí svet len z komerčného uhla pohľadu. Ja, ako zberateľka podobných zvláštností, ako sú kožené kufre, vinylové gramofóny, staré lp-čky, sklenené fľaše z malinoviek, tabak zo 40.-teho či ďalšie iné predmety, som sa snažila svoje spomínané haraburdie zapadajúce prachom v izbe bez akéhokoľvek hlbšieho zmyslu či usporiadania, skonsolidovať do istej harmónie v podobe nábytku, ktorý pozostáva práve z uvedených a podobných predmetov. K práci som si vybrala interiér, ktorý dobre poznám, aby sa mi tak podarilo správne vystihnúť i jeho výpovednú hodnotu a vkladala do neho predmety, podľa môjho názoru najvzácnejšie v kombinácii i s tými menej vzácnymi, ktoré kompletne dopĺňajú interiér a vytvárajú tak dokonalé zladenie do opisu emócií, za účelom ktorých boli realizované. Hlavným cieľom sa v konečnom dôsledku stala tvorba priestoru, v ktorom sa staré stretáva s novým, kde sa funkcia premieňa na umeleckú výpoveď, z chaosu sa stáva kompletná harmónia, zo spomienky umenie a z príbehu interiér. V práci som riešila kuchynskú, obývaciu a pracovnú časť domu, ktoré sú vizuálne plynulo prepojené avšak významovo a funkčne zreteľne predelené do jednotlivých funkčných zón a „buniek“, z ktorých priestor pozostáva. Kuchynská oblasť neslúži iba domácim, ale aj samotným hosťom v podobe prednej izby a jej barového pultu s možnosťou hosťovania rýchlych návštev, ktoré tak zabraňuje hosťom zasahovať do súkromných a obytných zón v dome. Spolu s obývacou izbou a pracovnou časťou tak vzniká harmonicky prepojený a spomienky hlásajúci interiér.
vertikálne urbánne prostredie

vertikálne urbánne prostredie

Marcela Šimonffyová
Technická univerzita vo Zvolene
URBÁNNE VERTIKÁLNE PROSTREDIE Urbánne vertikálne prostredie znamená bývanie vo vysokých komplexoch, výškových budovách, mrakodrapoch. Spojila som si túto vertikálnosť s architektonickým slohom - gotikou. Vertikálnosť, štíhlosť je charakteristickým znakom gotickej architektúry. Stavby sa stavali do výšky. A prvé mrakodrapy sa stavali v neogotickom slohu s nástupom architektou tzv. Chicagskej školy. Veľa ľudí malo strach z týchto prvých mrakodrapov, pretože vyzerali tajomne a záhadne. Človek, ktorý býva vo veľkom meste čo vidí, čo cíti? Niekto môže mesto vnímať pozitívne, iný negatívne. Zraky ľudí sa na človeka neustále upierajú a okolo neho panuje i stres a chaos. Človek pociťuje úzkosť i neistotu a potrebuje sa aj izolovať od tohto ruchu, a to vo svojom byte, ktorý nemá pripomínať mesto, žiadne veľké množstvo farieb a chaos. Do tohto priestoru chcem vniesť tmavé odtiene farieb neogotiky. Tmavé farby môžu vyvolávať u človeka práve depresiu, ale dôležité je, z akého uhlu sa na danú farbu pozeráte. Pri používaní farieb na komunikáciu, treba zvážiť čo, komu, kde a kedy chceme povedať. Čiernu a bielu farbu pokladám za tiché farby. Preto ich chcem zvoliť v tomto interiéri. TICHÝ INTERIÉR VYVOLÁ TICHO NA DUŠI ČLOVEKA. Človek, pre ktorého budem tvoriť tento priestor je mladá umelecká duša, ktorá väčšinu času trávi spoločnosti a vo svojom byte sa potrebuje odreagovať. Tento mladý človek píše scenáre a inšpiráciou pre jeho tvorbu je spisovateľ Franz Kafka. V Kafkovej tvorbe je človek zobrazovaný z pohľadu vlastného odcudzenia, dôvera k blížnemu je otrasená. Kafkovou veľkou a dôležitou témou je samota.
Klientske centrum Innogy

Klientske centrum Innogy

Bc. Vanda Smreková
Technická univerzita vo Zvolene
Projekt je venovaný návrhu klientskeho centra energetickej spoločnosti INNOGY na tému fyzická vs. ssenciálna podobnosť. Cieľom bolo pretvoriť chátrajúcu elektrickú rozvodňu v priemyselnom parku v Košiciach na užívateľsky príjemný, štýlový, funkčný priestor nabitý energiou a teda vytvoriť akýsi „energy point“ ktorý v sebe spája umenie, funkčnosť a moderné technológie, ako vízie budúcnosti. Budova sa nachádza v priemyselnom areáli v Košiciach. Sídlo slovenskej centrály Innogy sa nachádza práve v Košiciach. Innogy je farebná, flexibilná, plná energie a kreatívnych nápadov. Táto myšlienka podčiarkuje požiadavky na riešenie priestoru, v ktorom by sa pobočka mala nachádzať. Riešená pobočka INNOGY je špecificky zameraná na fotovoltaické solárne systémy. Fotovoltaika je premena slnečného žiarenia na elektrickú energiu. Práve táto myšlienka ma viedla k riešeniu- premena neviditeľnej energie na viditeľnú, teda esenciálna vs. fyzická podoba energie. Rekonštrukcia rozvodne spočívala najprv v otvorení vnútornej dispozície priestoru. Vstupná časť je srdcom spodného podlažia. Slúži ako priestor prvého kontaktu, navigácia a usmernenie klientov ďalej do priestoru, či hore schodiskom. V priestore chodby sa nachádza tiež sedenie zapustené do konštrukcie steny, opláštenej brezovou preglejkou. Integrácia sklenených priečok umožnila vizuálne spojenie priestoru a zároveň delenie. Sú tiež prostriedkom k vytvoreniu akustického komfortu, vďaka kombinácii s brezovými pregjlejkami. Steny sú teda charakteristické príznačnou transparentnosťou, odľahčujú vnútorný priestor. Môžeme tiež vidieť spoločný zasadací rokovací priestor na druhom poschodí. Vyniká stropom vysokým takmer 5 metrov. Zaujímavým prvkom je interiérový mach umiestnený na hlavnej stene s TV obrazovkou. Tento mach tiež umocňuje chuť sústrediť sa a sledovať hlavnú premietaciu stenu. Dominantou riešenia je svetlo v priestore. Podporuje vnímanie energie zmyslami. V celom priestore sú použité zápustné lištové systémy od spoločnosti Delta Light, ktoré vytvárajú akoby elektrické obvody, sú reakciou na minulosť budovy, zároveň sú funkčne prispôsobené. Svetlo vytvára atmosféru dôležitú atmosféru v priestore.
Predajný priestor Desigual

Predajný priestor Desigual

Bc. Vanda Smreková
Technická univerzita vo Zvolene
Projekt na tému aktívny a pasívny verejný priestor. V práci je riešený galerijný obchodný priestor pre kontroverznú španielsku značku Desigual. Kľúčová stratégia značky znie: Desigual povzbudzuje zákazníkov aby premýšľali o móde ako o umení a nebáli sa sebavyjadrenia. Riešený priestor sa nachádza v centre Prahy, zahŕňa dve podlažia. V projekte je riešené vrchné, dostupné z chodníka a je zamerané na dámsku módu. Spodné podlažie obsahuje pásku módu a bytové doplnky. Snahou bolo vytvoriť nie len miesto predaja a nákupu tovaru, ale miesto kde môže zákazník prežiť príbeh danej značky. Návrh je inšpirovaný autorským, zmyslovým vnímaním a rastlinstvom ako nevyčerpateľného zdroja motívov, dokonalého aj nedokonalého zároveň. Pri vstupe vidíme zónu predajného pultu. To aktívne akoby sa dralo na povrch. Táto časť je akousi askézou priestoru, v pozitívnom zmysle slova. Je to časť kde si oko oddýchne. Môžeme vidieť odlietajúce vtáčiky. Prasklina vyjadruje tvorivosť ako výsledok tvorivého pnutia. Na opačnej strane predajne vidíme paletu farieb, povrchov, materiálov. Snahou bolo vytvoriť sympatické prostredie pre stimuláciu zmyslov. V strednej časti sú schody, ktoré sú farebne a vzorovo odlíšené, aby vizuálne lákali aj k zostupu do spodnej časti. Celý priestor rozpráva príbeh o rajskej záhrade, farebnosti a oslave života. Je možné vidieť ako predtým biele vtáčiky, mravec či kvety vzali na seba podobu Desigual vzorov. Druhý koniec priestoru, kontrastne oproti predajnému pultu tvorí zóna pokušenia a rozkvetu, kde ideme spáchať hriech, zásobiť sa detailmi, dopriať si. V otvorenej klietke vidíme tancovať svätojánske mušky. Dominantou je fitostena. Kovový úložný systém tvorí pasívny, stabilný prvok v interiéri- v kontraste so živými organizmami. V celom priestore je v rôznej podobe uplatnený kruh, ktorý tvorí jeden zo symbolov značky, rovnako ako mandaly, ktoré sú aplikované otláčaním do stierky na zemi a stenách.

4. Dizajn interiéru - záverečné práce 1. 2. stupňa

Duch prírody v stodole (Interiér ako interpretácia umeleckého artefaktu)

Duch prírody v stodole (Interiér ako interpretácia umeleckého artefaktu)

Flóra Kočajdová
Technická univerzita vo Zvolene
Cieľom je predstaviť víziu ktorá, vytvorí harmonický súzvuk medzi ľuďmi a rastlinami, živočíchmi a umením. Predstaviť miesto, kde sa budú prelínať výjavy abstraktné a surreálne s prírodnou tematikou. Práve prostredníctvom surrealizmu a snov sa práca odvoláva na prírodu, ako dielo z najkrajších snov. Čerpá z nej inšpiráciu, ktorá by dokázala vytvoriť novú mytológiu prostredia náročnú na vizuálne indície a teda netradičný zážitkový priestor. Miesto, v ktorom by príroda dýchala prostredníctvom výtvorov a vytvorila tak nový jazyk prostredia, kde sú hlavnými aktérmi dobrodružstvo s realitou, ktoré interpretujú príbeh. Nábytky a výjavy reprezentujú a parafrázujú umeleckú tvorbu ako súčasť umeleckého diela. Pozorovateľ dokáže hlbším skúmaním vytvoriť určitú dejovú líniu z ponúknutých indícií a porozumieť jej na základe jeho vlastných dojmov. Tak skúma vzťah medzi prírodným prostredím a jeho dopadom na ľudí a následný vplyv na emócie. Dôležitým faktorom bol aj výber stavby. Rekonštruovaná stodola poskytla ideálne situovanú stavbu v lone prírody, určenú pre pár a fungujúcu na princípe krátkodobého prenájmu v rámci sezóny. Zameraná je pre ľudí majúcich silné puto s prírodou a všetkým v nej žijúce. Konečným výsledkom je prepojenie medzi umením ako dielom človeka a umením ako dielom prírody, kde chápaný pôvod umenia v napodobňovaní prírody. Z toho pramení potreba zachovania a ochrany aj prírodných diel okolo nás. Vzhľadom k tomu sa ďalšia časť zaoberá skúmaním dopadu človeka na enviroment a výsledkom by mal byť interiér, ktorý vychádza aj z myšlienok ekodizajnu a tak prispieva k zelenej budúcnosti.
Materská škôlka Hopsasa

Materská škôlka Hopsasa

Ivana Adamcová
Slovenská Technická Univerzita
Materská škôlka Hopsasa je projekt, ktorému som sa venovala v preddiplomovej práce. V záverečnej diplomovej práci naň nadväzujem v rámci interiéru. Ide o dvojpodlažnú novostavbu, ktorá sa nachádza v meste Dolný Kubín. Je situovaná v tesnej blízkosti jeho centra. Budova je ľahko prístupná verejnou komunikáciou a v jej okolí sa nachádza niekoľko športových areálov, čo prispelo k výberu tejto lokality z hľadiska jeho využitia predovšetkým pre takýto typ budovy. Škôlka je určená pre deti od 3-6 rokov rozdelená do 3 tried. Celková kapacita je 40 detí. Cieľom bolo vytvorenie takých priestorov, ktoré budú rozvíjať fantáziu detí a nebudú ich limitovať. Vytvorila som tak hlavnú loď, ktorá dispozičným riešením ponúka veľa možností pre deti a tak nadobúda ďalšiu hodnotu a to využitie týchto priestorov aj počas nepriaznivých vonkajších podmienok. Hlavná loď je dvojpodlažná, v jednej časti podpivničená, ktorej súčasťou je veľké átrium, ktoré je možné tiež plne využívať na rôzne aktivity. Jednotlivé triedy, ktorých veľkosť je rozdielna a závisí od počtu detí a ich veku sa napájajú na hlavný priestor a ich spôsob napojenia pripomína ako keby boli do hlavnej lode „zarezané“. Z hľadiska konštrukcie je táto stavba v kombinácii muriva a lepených drevených nosníkov, ktoré nie sú v priestoroch priznané. Interiér je ladený do dreva a materiálov jemu príbuzných aby tak vznikla harmónia s materiálmi použitými v exteriéri. Vybrané časti interiéru, ktoré som riešila v diplomovej práci sú predovšetkým priestory hlavnej lode bez technickej časti budovy a z interiéru jednej typickej triedy, jej funkčného rozdelenia a riešenia v rámci stvárnenia v interiéri. V priestoroch interiéru prevláda biela farba v kombinácii s drevom /buk –masív, dyha a pod./. Kontrastnými prvkami je farebný mobiliár /stoličky, stoly../ avšak dominantné sú predovšetkým prírodné materiály. Mojou snahou bolo vytvoriť pre deti taký priestor, ktorý poskytuje možnosť variácie, podporuje ich kreativitu a to všetko v duchu bezpečnosti a hygienických zásad.
Modern Boudoir

Modern Boudoir

Aneta Pilušová
STU FA Bratislava, katedra interiéru a výstavnictva
Od samého začátku bylo mým cílem vrátit místu autenticitu, zasadit do výjmečného prostoru něco netradičního. Snahou bylo vytvořit takové místo, které bude návštěvníky „hladit“ nejen vizuálně, ale také obsahově. Nejen zvenku, ale i zevnitř. Nejdůležitějším aspektem se stalo navrácení zapomenuté kultury boudoiru, kabaretu, nebo tzv. „one woman show“. Záměrem tohoto projektu je probudit lidské emoce a to v jakémkoliv směru našeho vnímání. Pokud se důkladně rozhlédnete okolo sebe, zjistíte, že se stále častěji objevují nejrůznější nové subkultury oblékání, dochází k přejímání názorů, je bezpochyby dáno, že žijeme sociálně. Naše lidské i vizuální vnímání je velmi „otupělé“, zeměřujeme se na krátkodobé cíle, cokoliv vyžaduje dlouhodobější snahu se pro mnohé zdá býti nedosažitelné. Jsem přesvědčena, že to, s kým se stýkáme a jak komunikujeme, ovlivňuje naše celkové myšlení, dotváří naši osobnost. Mým všeobecným zájmem se v tomto případě stalo primárně lidské tělo.Zájmem bylo erotično, ženské tělo ne jako objekt zhýralé touhy, ale jako socha. Pokud se podrobněji rozhlédneme kolem sebe, nahota je všude okolo nás a přece jen nikde. jsme svědky výstav nahých těl s přidruženou porno tématikou, na straně opačné lidských těl pouze jako schránek s odhalenými orgány zaměřenými na poznání lidského těla. MOTO: „ Voyer - člověk, který rád pozoruje lidi při sexuálním styku nebo v intimních situacích, například vyslékání. Většinou bez vědomí sledované osoby. Zvláštní, že se to považuje za sexuální poruchu. V takovém případě je tedy postižený každý. Všichni se přece rádi díváme na ty druhé, když jsou nazí. „Bánskou Štiavnicu můžeme považovat za TO pravé místo. Ulice jsou obklopeny všudypřítomnými historickými budovami, na každém rohu můžeme vklouznout do nějakého podniku. Boudoir by neměl být pouze nějakým podnikem, ale místem, kde se budou setkávat lidé v, nejen středním věku. V okolí Štiavnice je mnoho klubů. Když se ale rozhlédnete, jsou zaplněny převážně mládeží, která tento styl zábavy vyhledává. Je už ale „kumšt“ najít tzv. inteligentní zábavu s příjemnou hudbou, pohodlnými křesly a přítmím, které do takových podniků bezpochyby patří. V letních měsících je toto město hojně navštěvováno turisty a to nejen ze Slovenska. Právě turistický ruch může přidat na popularitě podniku, informace o místě bude šířena sama... Celý objekt je přesto navržen tak, aby byl schopen fungovat i bez chvilkového nedostatku zákazníků.
Malebnô

Malebnô

Martina Zvonárová
Technická univerzita vo Zvolene
V začiatkoch bol stanovený cieľ ktorý sme sa snažili dosiahnuť, tento cieľ sme podporovali hľadaním dostupných informácií, prvotnými ideami a následnou konzultáciou vďaka čomu sa vytýčený cieľ začal postupne formovať. Hneď na začiatku tvorby, pri návšteve objektu mi bolo zrejme že pôjde o jedinečný projekt ktorý bol obohatený o množstvo zaujímavých a užitočných informácií ktoré ma posunuli vpred v tvorbe a prinútili zamýšľať sa nad možnosťou použitia iniciatívnych technológii a ich adaptácie na rôznorodé materiály. Tieto postupne nadobudnuté poznatky som sa snažila aplikovať do navrhnutého interiéru ktorý čerpal inšpiráciu s histórie a poznatkoch o meste. Nadobudnuté a pretransformované informácie sme sa snažili aplikovať na jednotlivé prvky ktoré sa zaoberajú hlavnou ideou a to pôsobenia historického interiéru a ich nových funkcií. Svoje nadšenie s tvorby interiéru viedlo k vytvoreniu špecifických autorských prvkov vďaka ktorým sa interiér stáva originálny a jedinečný. Vo viacerých významových riešeniach možno vidieť vnesenie ducha miesta. Relax zóna a pracovná zóna sú v jednotlivých architektonických plochách rozdielne, vo vstupnej relax zóne sa nachádza zrekonštruovaná omietka pričom protikladom je pracovná zóna kde sú zachované jednotlivé fragmenty pôvodnej omietky, ktoré vznikli v priebehu času a sú jednou z ústredných ideí podporujúcich identitu interiéru. Komplementárny princíp tvorby môžeme vidieť v navrhnutých grafických vyobrazeniach ktoré sú inšpirované nástennými maľbami a zároveň pretransformované do rôznych materiálov. Ústredným bodom interiéru je pozlátený pult ktorý je spomienkou na zlatú dobu Banskej Štiavnice. Ducha miesta sme sa snažili podporiť aj v navrhnutom prvku, ktorý sa stáva doplnkom a zároveň interiér obohatí o úložný priestor pre najpodstatnejšiu vec ktorým je interiér venovaný a to sú knihy. Prioritnou inšpiráciou pri navrhovaní boli klenby a mäkké tvary. Podarilo sa nám tak vytvoriť priestor ktorý spĺňa všetky vytýčené atribúty ktoré sme si na začiatku práce určili. V prílohe nájdeme vizualizácie kde môžeme vidieť detailne prevedenie jednotlivých kusou a ich farebného poňatia. Dúfam že mojou prácou som dokázala vdýchnuť život nie len jednej opustenej budove ale predovšetkým starým knihám ktorým je priestor venovaný. Prajem si aby sa ľudia navrátili k starým veciam ktoré pri použití vhodných technologických postupoch môže nadobudnúť iný, zaujímavý výraz. A predovšetkým aby opäť našli silu v poznaní dobrej knihy
Vplyv historického architektonického priestoru na riešenie interiéru

Vplyv historického architektonického priestoru na riešenie interiéru

Katarína Nagyová
TUZVO
Cieľom práce bola obnova historickej budovy a vytvorenie moderného interiéru za účelom bývania. Prioritou bolo vdýchnuť život neobývanému meštianskemu domu so 17. storočia v Banskej Bystrici, ktorý je súčasťou radovej výstavby v centre mesta. Na základe histórie budovy a mesta, vytvoríme jednotný interiér, ktorý by poukazoval na jedinečnosť mesta, v ktorom sa nachádza. Dom sa skladá z prízemia, kde sú dva priestory určené na podnikanie a zvyšné dve poschodia môžu byť využité na rôzne účely či už ohľadne bývania alebo kultúrno-spoločenské priestory. Za budovou leží miesto tzv. átrium, ktoré dodá objektu jedinečnosť a pozdvihne celý interiér.
Hľadanie vnútornej harmónie a pokoja prostredníctvom interiéru

Hľadanie vnútornej harmónie a pokoja prostredníctvom interiéru

Miroslava Hrebeňárová
Technická univerzita vo Zvolene
Cieľom práce bolo vytvoriť pokojné miesto v areáli nemocnice pre rodinu pacienta, ktorá v emočne vypätom stave čaká na správy o svojom blízkom, privezenom na chirurgické oddelenie so zdravotnými ťažkosťami. Priestor by mal na blízku osobu pôsobiť upokojujúco a to hlavne pomocou podvedomého vnímania vplyvu farieb, súkromia a komfortu, čo by malo znížiť stav úzkosti a stresu zo strachu o bezpečie blízkeho a zmierniť tým emočné vypätie. Samotný charakter miesta je inšpirovaný búrkou, ktorá ich vtiahne do svojho stredu, oka búrky, čo je paradoxne práve miestom pokoja. Z jej oka môžu čerpať svoju silu na ďalší boj. Za búrkovou stenou nachádzajú úkryt, kde sú chránení pred zvyškom sveta, majú možnosť byť v kruhu blízkych a nechať svoje emócie voľne plynúť bez obáv, že ich uvidia iní. Prása má za snahu dokázať, že i v našich podmienkach a našich zdravotníckych zariadeniach je možné vytvoriť miesto, kde môžu návštevníci čakať aj v príjemnom prostredí a nie sa len s podobnými ideami stretávať v zahraničí, či už sa jedná len o správny výber farieb alebo pohodlnejšieho sedenia. Jediná vec, ktorú je potrebné mať je vôľa urobiť pre ľudí niečo viac, pretože, kde je vôľa tam je cesta. Pre dosiahnutie vytýčených cieľov sa vytvorilo 5T, päť pravidiel prvej psychickej pomoci, kde ticho predstavuje pokoj a súkromie. Teplo príjemné klimatické podmienky, zovretie búrkovej steny a blízkosť rodiny. Tekutiny sú starostlivosť personálu a poskytnutie živín v podobe psychickej pomoci a podpory. Tíšenie bolesti pomocou upokojujúceho efektu farieb a hudby. Transport je priestor na prechádzku na vyventilovanie emočného tlaku.
Návrat ku tradíciám

Návrat ku tradíciám

Lenka Kerekrétiová
Technická univerzita vo Zvolene
Interiériér bol navrhovaný pre drevenicu Hornej Orave. Hlavnou motiváciou bolo zistenie faktu o chátrajúcich kultúrnych pamiatkach dreveniciach. Práve to ma podnietilo navrhnúť interiér do tradičnej drevenice a prispieť tak vytvorením interiéru k inšpirácií ostatných ľudí. Pomôcť im lepšie si predstaviť, ako sa dá štýlovo, efektívne, ekologicky a moderne bývať v drevenici, nenechať ju chátrať, a tak zachrániť možno nejednu kultúrnu pamiatku. Po konzultácií s odborníkom na stavbu dreveníc a obnovu kultúrnych pamiatok sa zistilo z jeho vlastných skúseností, že ľudia si nevedia predstaviť žiť v dreveniciach moderne a nevedia, ako ich efektívne a štýlovo zariadiť. Podotkol, že drevenice väčšinou zariaďujú v rustikálnom , provensálskom vidieckom štýle a boja sa, alebo si nevedia predstaviť, moderný štýl v niečom tradičnom. Filozofiou a jej cieľom je obohatiť, inšpirovať ľudí naším kultúrnym bohatstvom, poukázať na výhody našich tradícií využitých v interiéri, pokúsiť sa eliminovať vplyv cudzokrajných štýlov a presadiť ten náš vlastný, ktorý môže byť rovnako zaujímavým. Luxusom, ktorý pramení z tradícií z našej kultúry, ručnej, remeselnej výroby a jeho inšpirovaním sa i využitím v interiéri a podporením ručnej remeselnej výroby, ako aj mladých dizajnérov a dizajnu s ľudovou tematikou. Interiér bol tak inšpirovaným samotným životom našich prastarých rodičov dávnych Slovanov. Snažila som sa o jednoduchosť interiéru a farebnú identitu v akej žili. Využívala som starý tradičný nábytok, napr. lavice, truhlice či žrde a pod. Využívala som typické prvky, vzory ktoré sa v danej oblasti nachádzali, materiál ktorí kedysi používali, ako koža, ľan, drevo a pod. Zariadením interiéru som sa snažila podporiť aj tamojších remeselníkov, aj našich dizajnérov napr. použitím stoličky od Terézie Rapčanovej trough chairs. Snahou bolo poukázať, že tradícia v interiéry neznamená návrat ku všetkému pôvodnému, bez ohľadu na vývoj spoločnosti a jeho potrebám. Je to úcta k našim predkom, ktorý nám zanechali základnú identitu a rozdielnosť.
Kultúrno - remeselné centrum s galériou, Návrh rekonštrukcie nevyužitej stavby

Kultúrno - remeselné centrum s galériou, Návrh rekonštrukcie nevyužitej stavby

Peter Kortiš
Technická univerzita vo Zvolene
Práca sa zaoberá novým využitím nevyužitej kotolne, ktorá sa nachádza v obytnej zóne mesta Detva. V riešenej stavbe som sa rozhodol navrhnúť verejný priestor určený pre široké spektrum ľudí. Cieľom bolo vytvoriť voľno časové centrum s výstavným priestorom galérie a remeselnými dielňami, kde by sa návštevníci oboznámili s manuálnou zručnosťou, tradíciami a kultúrou. Ďalej táto práca prispieva k reálnej predstave, toho ako by mohlo vyzerať zariadenie, ktoré propaguje ľudovú tvorbu a jej rozvoj. Zámerom je podporiť návrat k osobnému kontaktu ľudí a predávania si vedomostí z generácie na generáciu. Inšpiračnými zdrojmi pre návrh boli ľudové drevenice a ornamentika. Návrh pozostáva z prízemnej časti, kde sa nachádza vstupný priestor, oddychová zóna, remeselné dielne, šatňa a sklad. Vstupný priestor tvorí tunel z masívneho dreva, ktorý prechádza z interiéru do exteriéru. Oddychovú zónu tvorí vložený interiér, ktorý vytvára priestor v priestore a slúži pre oddych účastníkov remeselných kurzov a galérie. Na prízemí sa nachádzajú štyri remeselné dielne (rezbárska, drotárska, výšivkárska a tkáčska a hrnčiarska dielňa), ktoré susedia s oddychovou zónou. Podlažie stavby tvorí rozsiahly priestor galérie, kde sa uskutočňujú celoročne expozície, ktoré organizuje inštitúcia ÚĽUV, pre ktorú bol aj celý návrh vytvorený. priestor galérie pozostáva z trvalej expozície výstavných domov, kde sa prezentujú remeslá a z premennej expozície. Navrhovaný výstavný systém má viac funkcií. Jeho rozoberateľná funkcia umožňuje postaviť pódium, kde sa následne konajú prednášky a posedenia. Návrh interiérov kultúrneho centra dopĺňa grafika, ktorá bola štylizáciou vytvorená z ľudových prvkov ornamentu, ktorá slúži ako vizuálny prvok zjednotenia priestorov.V celom interiéri boli použité prírodné materiály a naturálna povrchová úprava, čím bol docielený ucelený dojem z priestorov, jednoduchosť tvarov a odkaz na tradičné ľudové žitie.